Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých vĺn. Nie je celkom známe, v ktorom období prišiel tento národ z centrálnej Ázie. Isté je len, že splynul s pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do jedného celku a táto spoločnosť vytvorila najstaršiu dokázateľnú civilizáciu na svete. Vznikali tu prvé mestá a písmo, zorganizovalo sa odovzdávanie správ. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých mestských štátov s malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Umma...). Epos o Gilgamešovi je výrečným dôkazom ich dávnych súbojov.

Zachované neúplné zoznamy kráľov uvádzajú významných vládcov. Títo králi vládli

ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami, ktorých centrami boli

chrámové stavby so zikkuratmi ( stupňovými vežami ). Obyvatelia sa nazývali „ Engi a svoju krajinu pomenovali „ Kengir.“

Intenzívna poľnohospodárska činnosť však mala za následok odčerpanie spodnej vlahy z každoročných závlah, čo viedlo k vysychaniu a zasoľovaniu pôdy. Vzniklo závlahové poľnohospodárstvo.

 

 

Pozemský raj

 

Na samom počiatku existoval pozemský raj. Jeho hlavným hrdinom sa stáva boh Enki a jeho manželka Ninchursag. Sumerčania túto čarovnú zeme nazývali Dilmun, ktorý bol na základe archeologických štúdií lokalizovaný na ostrov Bahrajn v Perzskom zálive. Bola to zem, ktorá nepoznala rozpory, hriechy, choroby. To jediné, čo jej schádzalo bola sladká voda. Tú však „dodával“ boh slnka Utu, vďaka ktorému bol Dilmun nazývaný sýpkou Sumeru.

 

„Když zemi čistou jste si rozdělili, bozi,

Byl Dilmun krajinou čistou.

Kdo oči měl choré, neříkal „oči mám choré!“

Kdo hlavu měl bolavou, neříkal „bolí mě hlava!“

Na okraji města nebylo slyšte nářek.“

 

Dochádza tu však k porušeniu božského poriadku a tým aj jeho jednoty. Pán múdrosti, Enki, totiž zvádza vlastnú sestru, vnučku a to sa trestalo smrťou. Pri pokuse o zvedenie pravnučky ho prichytí bohyňa Nintu a žiada od neho ovocie a zeleninu ako odškodnenie. Enki toho vyžijem a preoblečený za záhradníka sa dostáva k svojej pravnučke. Nesplodí mu však dieťa, ale osem semien, ktoré Enki zje a ochorie z nich. Ninchursag mizne a spolu s incestom je porušená božská jednota a pozemský raj. Bohovia preto privádzajú Ninchursag, s ktorou sa Enki miluje, porodí divné bytosti a vylieči sa z ôsmych chorôb.

 

Tento mýtus je dokonalým obrazom toho, aký v skutočnosti boli sumerský bohovia. Ľudia si ich neidealizovali, dávali im svoje vlastnosti a po vyriešení sporov znova dochádzalo k návratu jednoty medzi pozemským a božským svetom.

 

 

Stvorenie človeka

 

Dej mýtu sa znova odohráva okolo boha Enkiho a bohyne Ninmach. Na samom počiatku neboli od seba oddelené nebo a zem, bohovia sami vykonávali práce. Zo začiatku údel práce pridelili menším bohov, tzv. Igigom, avšak tí nespokojní s fyzickou prácou vyvolávali v pantenóne spory. 

 

„ Velcí bozi na práci dohlíželi, nižší bozi pracovali.

   Při hloubení kanálů v Charalu hlínu sypali.

 

Duchovní prameny života, str. 43

 

Preto sa najvyšší bohovia rozhodli stvoriť ľudí, ktorí by tieto práce za nich vykonávali. Túto úlohu priradili rodičke Ninmach a Enkimu, ktorý mal každému prideliť schopnosť pracovať, rozmýšľať a určiť mu osud. Sprvu vznikali nedokonalé formy človeka vymiesené z hliny a preto nespadajú do kategória rozumných ľudských bytostí. Aj napriek tomu im však Enki určuje osud, hádal sa totiž s Ninmach a týmto spôsobom jej chcel ukázať, že on je mocnejší. Ich hádka znova končí zmierením, nastolením božského poriadku.

  Zúrodnenie krajiny

 

Základným prvkom sumerskej civilizácie sa stalo poľnohospodárstvo. Aj na jeho vzniku sa podieľali bohovia, čím zaistili obyvateľom zdroj obživy. Bohovia museli krajine zaistiť záplavy, ľudí naučiť obrábať pôdu a danú úrodu im obetovávať.  V tomto mýte sa hlavným hrdinom stáva boh Ninurta, ktorý sa podujme splniť túto úlohu a v konečnom dôsledku oddeľuje nebo od zeme. Ľudom dáva motyku a košík, aby s nimi mohli slúžiť samotným bohom.

 

„ Bozi země přiběhli,

   nosili motyku s košíkem,

   to byl jejich úkol.

   Tigrid ve velikosti své záplavou až k obzoru nesahal,

   do moře neústil ještě, nerozléval sladkou vodu.“

 

Boh Ninurta navŕšil na horách hromadu kamenia a tým oddelil bohov od ľudí:

 

„ Od nyní až na věky vody zemské

   na hory nebudou stoupat.“

 

Duchovní prameny života, str. 47

 

 

 

Pokračovaním tohto mýtu by mohol byť tzv. Spev o motyke, kde je oslavovaný dar Enlila- motyka. Ľudia ho za to v modlitbách velebili a ďakovali za tento dar.

Obyvatelia Sumeru pristupovali k stvoreniu sveta so všetkou vážnosťou. Boli si vedomí toho, že nebyť veľkorysosti ich bohov, nikdy by sa k nim nemohli modliť, stavať na ich česť obrovské zikkuraty. Bohov však chápali vo svojej podstate aj ako normálnych ľudí. Spory a nezhody nezakrývali, otvorene o nich vraveli. Avšak vždy sa vyriešili – veď bohovia sú ich pánmi, stvoriteľmi a cieľom existencie. Bez nich by žiadny ľudský život nemal význam.